Čo je nutné vedieť
Zápal- biochemický proces,
ktorý by mal viesť k uzdraveniu
Zápal akútny
je ochrannou a liečebnou reakciou na život ohrozujúce infekcie a rôzne poškodenia
Prejavy sú:
Začervenanie, opuch, teplo, bolesť,
porucha funkcie orgánu
Poznáme rôzne akútne zápaly ako napr. zápal mandlí, zápal kĺbu zápal priedušiek, chrípka, viróza zápal slepého čreva, mozgových blán, prostaty, prínosových dutín … tenisový lakeť, zlomeniny a rôzne iné
Zápal pôsobením imunitného systému rôznych látok a buniek odstraňuje z tela škodlivé látky a patogénne organizmy, poškodené bunky, rôzne chemické látky a hneď lieči
Je to čiste rýchla obranná reakcia nášho imunitného systému, ktorý pracuje na obnove a liečbe poškodených tkanív
Do poškodeného tkaniva prúdia biele krvinky hlavne neutrofily a makrofágy čo vypúšťajú enzýmy, čím likvidujú infekciu so vznikom hnisu a tvorbou hojivých procesov regeneráciou nového tkaniva alebo tvorbou jaziev činnosťou fibroblastov.
Zápal chronický
Je neprimeranou a nezdravou imunitnou reakciou organizmu na niektoré často neškodné faktory, ktoré trvalým pôsobením vedú k poruchám metabolizmu a ku chronickým chorobám
Ak však pokračujú poškodenia organizmu ďalej, či už materiálne ako chemikálie, toxíny v strave vo vzduchu, zlá strava a zlá kombinácia stravy, energetické ako žiarenie a pod a infekčné či sú to parazity, baktérie, mykoplazmy, candidy, vírusy a iné, odpovedá organizmus už neprimeranou nežiadúcou imunitnou reakciou, čo však už vedie k trvalým poškodeniam, k trvalým metabolickým poruchám a ku chronickým ochoreniam
Prejavy sú:
prejavy sú malé a ťažko rozoznateľné pretrvávajú dlhší čas má celkové prejavy organizmu udržuje organizmus v chorom stave tendencia k zhoršovaniu chorobného stavu
Výsledkom sú poškodenia buniek, tkanív a orgánov, ich väzivová premena a tým pádom ich nefunkčnosť , fibróza a nekróza buniek, tkanív, orgánová nefunkčnosť, postupné odumieranie buniek, tkanív a orgánov.
Čo podporuje chronický zápal
Chemické látky, ktoré prijímame v strave ,tekutinách, vzduchu, zlá strava, potraviny priemyselne upravené, údeniny, zlá kombinácia stravy, konzumácia nezdravých tukov s omega 6 tukov, margaríny, stužené tuky, jednoduché cukry, sladkosti s fruktózou a glukózou, sladké malinovky, vyšší príjem alkoholu, potraviny s vysokým glykemickým indexom, zle spracované mäso, obezita, málo spánku, stres, fajčenie, znečistenie ovzdušia, nečistá klimatizácia, málo pohybu, absencia športu…
Chronický zápal vyvoláva: srdcocievne ochorenia, rakoviny, obezitu, metabolické a civilizačné ochorenia, cukrovka, alergie, astmu, sennú nádchu, reumu, reumatoidnú artritídu, kožné ochorenia, migrény demenciu, alzheimerovú chorobu, parkinsonovu chorobu, rýchle starnutie, únava, depresie, choroby zubov, osteoporózu,… Chronický zápal je príčinou skoro každej chronickej a civilizačnej choroby. Uvedené látky, ktoré poškodzujú bunky vedú k jej poruche metabolizmu, škodlivými mediátormi, ktoré sa stále vylučujú ako cytokiníny, voľné kyslíkové radikály, enzýmy a pod. vedú k jej poškodeniu zániku alebo až rakovine.
Syndróm priepustného čreva
Náš organizmus bežne toleruje a dokáže stráviť bežné potraviny bez vytvorenia škodlivej imunitnej reakcie vedúce ku chronickému zápalu. Avšak následkom škodlivín a rôznych chemických látok v potravinách či infekcii sa vytvorí neznášanlivosť až intolerancia voči týmto potravinám a začnú sa vytvárať protilátky proti niektorým bielkovinám, či chemikáliám určitých potravín, až sa vytvorí búrlivá zápalová reakcia s trvalou alergizáciou buniek výstelky tenkého čreva. Neustály kontakt týchto škodlivín vyvolá poškodenie črevnej steny a poškodenie imunity v čreve, narušenie črevnej mikroflóry, vytvorenie bakteriálnych endotoxínov, čím sa naruší črevná bunka a začnú sa produkovať citokiníny, ktoré udržujú neustály zápal, ktorý naďalej poškodzuje stenu črevnej bunky k vytvoreniu chronického zápalu a stálym dráždením imunity. Vznikajú deformácie črevných buniek výstelky čreva rozostup a medzera medzi bunkami a takto cez črevnú stenu prenikajú nestrávené časti potravy, bakterie , víry a pod.. Dostanú sa do krvného obehu a ukladajú sa v celom tele ako nerozpustné usadeniny, pričom ešte viac aktivuje imunitu, aby tieto komplexy odstránilo, čo sa udržuje stále viac celkový chronický zápal, ktorý sa snaží tieto komplexy odstrániť, a čim sa spúšťa ešte väčší zápal až sa vytvorí bludný kruh.
Keď je organizmus pod vplyvom chronického zápalu a imunita stále pracuje naplno tak spotrebúva obrovské množstvo minerálov, stopových prvkov a antioxidantov, ktoré týmto pádom neslúžia organizmu na jeho rast, obnovu buniek, enzýmov, hormónov a pod, ale slúžia na boj proti zápalu a tým poškodzujú vlastné tkanivá a bunky. A takto vznikajú rôzne ochorenia, naruší sa črevná mikroflóra, rozmnožujú sa škodlivé baktérie, vzniká kandidóza a a pod …a vzniká chronický zápal – príčina všetkých získaných civilizačných ochorení jedinej molekuly kyseliny stearovej dochádza k vzniku 147 molekúl ATP.
Čo je glykemický index (GI)
GI udáva, do akej miery je sacharidová potravina schopná zvýšiť hladinu cukru v krvi. Vychádza sa z hodnoty glykemického indexu glukózy, ktorá má hodnotu 100. Hodnoty ostatných potravín sa s touto hodnotou porovnávajú. Potraviny s hodnotou „GI < 55“ sú považované za vhodné. Potraviny s hodnotou „GI > 70“ za nevhodné.
Preto by sme mali uprednostňovať potraviny s nízkym glykemickým indexom, teda potravu, ktorá obsahuje škrob spolu s rastlinnou vlákninou, t. j. komplexné sacharidy.
VÝZNAM VLÁKNINY VO VÝŽIVE ĽUDÍ
Pojmom vláknina označujeme súčasti rastlín a plodov, ktoré v nezmenenej forme prechádzajú tráviacim ústrojenstvom a nepodliehajú enzymatickému štiepeniu ani vstrebávaniu. Vláknina nerozpustná vo vode : obsahuje celulózu (šupky obilných zŕn, egreš, ríbezle, zelenina) a lignín (mrkva, kaleráb). Nemá vplyv na vyprázdňovanie žalúdka, ale v čreve absorbuje množstvo vody, „zmäkčuje“ stolicu a vytvára jej objem. Dlho udržuje pocit sýtosti. Udržuje obsah čriev v pohybe, čo vedie k prevencii zápchy, rakoviny hrubého čreva a divertikulárnych chorôb. Urýchlením priechodu tráveniny črevom sa znižuje tvorba toxických látok, vyplavujú sa karcinogény, žlčové kyseliny a cholesterol.
Hlavným zdrojom vo vode nerozpustnej vlákniny sú najmä obilniny, celozrnné pekárske výrobky – chlieb, pečivo, cestoviny, ovsené vločky a i. Nerozpustná vláknina je obsiahnutá i v šupách jabĺk, hrušiek, hrozna, zemiakov. Vláknina rozpustná vo vode je všeobecne mazľavá a viskózna. Je zložená z pektínu, niektorých hemicelulóz, zo slizov a gumy. Na rozdiel od nerozpustnej vlákniny pohyb potravy zažívacím traktom spomaľuje. Spomaľuje trávenie a vstrebávanie sacharidov, tým ich prísun do krvi prebieha plynulo a postupne, nie nárazovo, čo je pre organizmus priaznivé. Znižuje sa tak riziko vzniku diabetes mellitus II. (cukrovky). Rozpustná vláknina tiež v črevách na seba nabaľuje žlčové kyseliny a cholesterol a znižuje tak množstvo cholesterolu v tele. Znižuje tým riziko vzniku aterosklerózy, mozgovej mŕtvice a vzniku žlčových kameňov. Pozitívnou vlastnosťou vlákniny je adsorpcia toxických látok v lúmene čreva, ktoré sa potom nevstrebávajú do krvného obehu. Zdrojom vo vode rozpustnej vlákniny je ovocie a zelenina. Nájdeme ju v citrusových plodoch, banánoch, jablkách, hruškách, ríbezliach, šípkach, kôpri, mrkve, kapuste a i. V podobe gumy sa vyskytuje vo fazuli a v bôbe, ako aj v ovse a v jačmeni. Slizy sa nachádzajú v semenách ľanu, chaluhách, morských riasach a hubách, vrátane hlivy ustricovej. Dôležitým zdrojom potravinovej vlákniny v našej strave sú i ostatné strukoviny, hrach, sója, šošovica a dnes už menej konzumovaný cícer. Nachádza sa tiež v orechoch, maku a v sušenom ovocí.
Imunitný systém
Správne fungovanie imunitného systému zahŕňa obranyschopnosť voči patogénom , autotoleranciu voči vlastnému tkanivu hostiteľa a imunitný dohľad nad zmutovanými a tumorigénnymi bunkami.
Imunitné mechanizmy môžme rozdeliť do dvoch základných kategórií:
1. prirodzenej (neadaptívnej)
2. antigénne špecifickej (adaptívnej).
Obe kategórie zahŕňajú ako humorálnu (komplement, lektíny, chemokíny a protilátky), tak i bunkovú zložku (myeolidné a lymfoidné bunky).
Obe kategórie zahŕňajú
1.humorálnu zložku –protilátky, komplement, kiníny...
2.bunkovú zložku – myeliodné a lymfoidné bunky.
Patogenita imunitného systému môže vyústiť do autoimunitných a imunodeficientných chorôb ale aj do rakoviny.
Imunitný systém vznikol u takmer všetkých organizmov ako odpoveď, či reakcia na vonkajšie prostredia so snahou prežiť, aby nás chránil pred baktériami, vírusmi, parazitmi, plesňovými ochoreniami, Ca bunkami a toxínmi.
Bunky imunitného systému
Biele krvinky (leukocyty)
Z myeolidného progenitoru (makrofágy), žírne bunky (mastocyty) a granulocyty (neutrofily, eozinofily, bazofily).
Z lymfoidného progenitoru sa vyvíjajú NK bunky (prirodzení zabíjači) a T a B bunky. Z T buniek sa diferencujú efektorové bunky: pomocné CD4, cytotoxické CD8, γδT bunky a T regulačné bunky. Z B buniek sa diferencujú pamäťové a plazmatické efektorové bunky.
Molekuly imunitného systému
Tieto molekuly sú súčasťou bunkovej membrány alebo sú rôznymi typmi buniek sekretované. Medzi molekuly imunitného systému patria: antigénne špecifické receptory na povrchu T a B buniek (TCR, BCR), MHC glykoproteíny I. a II. triedy, zložky komplementu, adhezívne, kostimulačné, chemokínové molekuly, protilátky, cytokíny a ich receptory, Fc receptory a receptory pre zložky mikrobiálnych povrchov.
Lymfatické orgány
Lymfatické orgány a tkanivá delíme na primárne – thymus a kostnú dreň sekundárne – slezinu, lymfatické uzliny a slizničné lymfoidné tkanivo
Lymfatické cievy
Škodlivé chemické látky v potravinách
Sú to – chemikálie, ktoré sa žiaľ stali súčasťou našej potravy , ktorú denne používame ako farbivá, emulgátory, konzervanty , ochucovadlá, rôzne soli, zbytky pesticíd, sladidla, stabilizátory, či iné pridané látky, ktoré sa dávajú do potravín na ich predĺženie trvanlivosti, na vylepšenie vzhľadu, zlepšenie chuti.
Vyskytujú sa v potravinách v polotovaroch a v hotových potravinách ako sladkosti, cukrovinky, instantné polievky a omáčky, zákusky , zmrzliny, v pečivu , mlieku, jogurtoch a syroch, v mäsových a údených výrobkoch, klobásy, salámy, párky, koreniace zmäsy, zálievky, nátierky, nealko nápoje, malinovky a pod. …
Bohužiaľ, nie všetky tieto chemikálie sú pre človeka neškodné. Nájdu sa medzi nimi aj látky, ktoré spôsobujú rôzne alergie, , vyrážky , kožné alergie, astmu, dýchacie problémy, tráviace problémy, hnačky, ochorenia obehovej sústavy, metabolické ochorenia, cukrovka, artrózy rakoviny ,demenciu, a rôzne iné.
V súčasnosti sa chemické látky stali súčasťou našej potravy, ktorú každodenne niekoľkokrát denne požívame. Tieto chemické prídavné látky sú podľa použitia rozdelené do skupín, pričom každá chemikália má svoj vlastný kód, ktorý sa skladá z písmena „E“ a čísla určujúceho príslušnosť k danej skupine , lebo chemické názvy týchto prídavných látok sú veľmi dlhé.
Keďže sú na Slovensku výrobcovia povinní uviesť všetky použité prídavné látky na obale výrobku , dá sa ľahko zistiť, ktoré chemikálie sa v ňom nachádzajú a mali by sme ich poctivo prečítať a hlboko sa nad tým zamyslieť.
